Len my sami to vieme najlepšie

Autor: Anna Žatková | 13.1.2013 o 20:43 | (upravené 13.1.2013 o 20:54) Karma článku: 6,90 | Prečítané:  200x

Zažili ste už niekedy niečo, čo vám nedávalo zmysel? Niečo, načo neexistovalo vysvetlenie? Niečo, čo by sa vám možno aj zdalo normálnym, no vplyv vonkajšieho prostredia vás presvedčil o niečom inom?

Tieto situácie alebo zážitky nás nútia zamýšľať sa nad nami. Sme v poriadku? Nemali by sme navštíviť radšej odborníka, ktorý má síce väčšinou rovnaký názor ako ľudia okolo nás, no predsa je len odborník ? Ide o to, že ak by sme ho aj navštívili, nedostali by sme odpoveď, ktorú tak túžobne očakávame. Tak o čo potom ide? Čo si chceme dokázať tým, že strávime pár minút ( prípadne hodín) u človeka, ktorý je vskutku taký istý ako my ? Je to len naše presvedčenie. Myslíme si, že potrebujeme pomoc od niekoho cudzieho, kto nebude zaujatý. Kto by zhodnotil situáciu objektívne. Ale v skutočnosti sme to len my sami. Ale predtým ako na to prídeme, skúšame a vyhľadávame iné zdroje pomoci. Je to ale zvláštne a vtipné, no na druhej strane aj smutné, že na seba myslíme ako na poslednú alternatívu, ktorá nám zostala. Prečo je to teda tak? Máme problém. Sú tu dve možnosti : buď ho vyriešime alebo počkáme, kým nevyjde znovu na povrch. Povedzme, že si vyberieme prvú možnosť, teda ho vyriešime. Hodiny, dni, možno aj týždne budeme rozmýšľať, čo urobiť? Pokiaľ má náš problém dlhé trvanie, začíname uvažovať o odbornej pomoci. Ale stále nerozmýšľame o nás samotných. Konečne sme dostali odvahu a tak navštívime psychológa alebo psychiatra. Po jeho prvej návšteve si trochu začíname ujasňovať, prečo sme k nemu vlastne išli, ale aj tak nenachádzame odpoveď. Naša myseľ je akoby zaslepená. Tieto odborné návštevy sa zvyčajne ešte opakujú, ale rozdiel nejestvuje - máme sa stále rovnako. Vypočujeme si nové názory, nové postoje od človeka, ktorý má pred menom titul. Bojíme sa azda toho, že ak nie sme vyštudovaní psychológovia, tak si nedokážeme sami poradiť? Ukážeme si to na príklade: Alisa bola mladá slečna, keď sa v jej živote objavil problém, ktorý ju pomaly ničil. Náhla nespavosť. Trvalo to dva mesiace, kým sa odhodlala niečo urobiť. Navštívila psychológa, ktorý ju poslal k psychiatrovi. Ten jej predpísal antidepresíva. Keďže bola mladá, jej organizmus to neznášal tak, ako je bežné. Síce ju tabletky uspali, no jej psychika trpela omnoho viac ako keď nespávala. Začala byť náladová, agresívna a stratila zmysel života. Nič ju nezaujímalo, zostalo v nej prázdno. Akoby jej lieky vzali to jediné, čo robí človeka jedinečným – spomienky a myšlienky. Nedokázala rozmýšľať, nevedela sa sústrediť. Dni len prežívala. Neužívala si to tak ako predtým. Blížila sa ďalšia návšteva u psychiatra a ona sa rozhodla, že už nebude viac užívať tabletky. Bolo to jediné riešenie na jej problém. Zamyslela sa nad sebou a zistila, že ona je tá osoba, ktorá si dokáže skutočne pomôcť. Žiadny odborník ani lieky. Keď ich neužila, jej myseľ sa akoby opäť oslobodila. Našla príčinu jej problému a vyriešila ho. A pokojný spánok sa navrátil. Z tohto plynie jediné. Vždy hľadajme najprv odpoveď v sebe. Nie na internete alebo u cudzích ľudí. My sami si vieme pomôcť, pretože vieme, z čoho to pramení. Vieme kedy a ako to začalo. Takže sa musíme pokúsiť aj nájsť riešenie. Naše vlastné problémy nevyrieši lepšie nikto iný než my sami.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?